Do Prahy som pricestovala už v piatok poobede, aby som si v kľude vyzdvihla štartovný balíček. Moje prvé kroky v Prahe smerovali na Strelecký ostrov, kde bola rozprava k trati. Organizátori boli veľmi ochotní a všetko nám trpezlivo vysvetľovali. Vyzdvihla som si štartovný balíček, išla na pasta party a so záujmom si pozrela dokument o triathlone.

Po príjemnom večeri som sa stretla s bratmi, ktorí ma prišli povzbudzovať. Ubytovali sa na legendárnom Strahove. Večer som si pripravila veci, ako nalepenie nálepiek na prilbu, bicykel a tašky a rozdelila veci, ktoré potrebujem na jednotlivé disciplíny. Pre istotu, aby som na nič nezabudla, som skontrolovala tašky asi miliónkrát, či mám naozaj úplne všetko.

Keď som ráno prichádzala k Vítěznej ulici, naskytol sa mi neuveriteľný pohľad. Tam, kde včera jazdili električky, je už postavené depo, naťahané koberce a všetko je už pripravené.

Ako prvé zamierim na depo, kde musím odovzdať bicykel a dve tašky s vecami (červenú a modrú). V jemnom strese pre istotou ešte raz kontrolujem, či mám všetky veci v správnych taškách. Ako poslednú odovzdávam zelenú tašku, ktorá ma bude čakať v cieli, s vecami na prezlečenie. Pri troche paniky som nakoniec úspešne odovzdala všetky veci a v ruke mi ostáva len neoprén, plavecká čiapka a okuliare a ja sa presúvam na Strelecký ostrov, kde začína rozcvička. Po rozcvičke si obliekam neopren, ktorý som veľmi ocenila, voda bola naozaj studená.

Ani sa nenazdám a už stojím v koridore smerom na plávanie. Organizátori nás pustili do vody a odrátavame sekundy, kedy to začne. Hneď po pár metroch ma úplne opustil stres a už som plávala. Pri strmom výstupe mi organizátor podával ruku a ja utekám k depu, kde cestou vyzliekam neopren. Ľudia stoja okolo a povzbudzujú. Úžasná atmosféra.

Prišla som do depa a hľadám tašku s vecami (trochu som bola stratená), po chvíli som ju našla, rýchlo som si vybrala veci na cyklistiku, vložila plavecké veci do vnútra a už som utekala na bicykel. Cyklistiká časť bola veľmi príjemná. Narazila som na jedného pretekára, ktorý išiel podobným tempom ako ja a navzájom sme si pomáhali. Ani sme sa nenazdali a 18 km ubehlo veľmi rýchlo. Odložila som bicykel, prezula som sa do bežeckých tenisiek a pustila som sa do poslednej – bežeckej časti.

Pri behu som si uvedomila, aký je teplý slnečný deň, spomienkami na studenú vodu som sa snažila ochladiť. Beh popri Vltave a historickej časti mesta ponúkal krásne pohľady. Pri občerstvovačke som doplnila tekutiny, osviežila som sa a mohla som pokračovať vo svojom tempe ďalej. Keď som zbadala koberec a depo s bicyklami, už som vedela, že som blízko. Dobehnúť do cieľa na červenom koberci je neuveriteľný pocit. Za cieľovou páskou som dostala medailu a finisherske tričko.

Po prvom vydýchnutí som sa presunula do Regeneračnej zóny, kde som si vyzdvihla tašku s mojimi vecami. Regeneračná zóna bola výborne pripravená, našli sme tam všetko pre pretekárov ako záchody, sprchy, masáže a občerstvenie. Bol to veľmi príjemný deň a som rada, že som sa mohla zúčastniť na tomto podujatí.

Prvýkrát som sa zúčastnila triathlonu minulý rok, kedy som si triathlon zamilovala. Je to neuveriteľný pocit spojenie troch disciplín plávanie, cyklistika a beh. Páči sa mi, že na Ford Challenge Prague zvolili jednu z disciplín TRY-athlon, ktorý je určený širokej verejnosti a môže si to vyskúšať úplne každý.